Takým je hereditárny angioedém, ktorý pacienti aj lekári poznajú pod skratkou HAE. Ochorenie je spojené so špecifickou formou vrodenej poruchy imunitného systému, pri ktorej pacienti bojujú s opakovanými, neočakávanými, veľmi bolestivými opuchmi postihujúcimi kožu, napríklad opuch tváre, pier, geni-tálu, ako aj vnútorných orgánov -opuchy čreva s bolesťami brucha, opuch hrtana a jazyka, čo so sebou nesie až riziko zadusenia. „Len zriedkavo vznikne nová náhodná mutácia, keď sa v rodine vyskytne len jeden postihnutý člen. Choroba rovnako postihuje ženy ako mužov, a to vo viacerých generáciách za sebou. Pre deti pacientov s HAE platí 50 % riziko, že toto ochorenie zdedia po rodičovi. Mám vypracované celé rodokmene pacientov s HAE, kde je vidieť, ako sa toto nechcené dedičstvo prenáša naprieč všetkými generáciami. Práve v rámci vypracovania jedného takéhoto rodokmeňa sa nám podarilo nechtiac odhaliť aj potomka, ktorý bol utajený, bohužiaľ, však po línii otca zdedil toto ochorenie a následne sa dostal do našej starostlivosti. Je to dané tým, že každá rodina má obvykle „svoju" vlastnú typickú mutáciu, ktorú nenájdeme u iných rodín," spomína na konkrétny prípad z praxe profesor Miloš Jeseňák, garant hlavného špecializovaného Centra pre hereditárny angioedém so sídlom v Univerzitnej nemocnici v Martine.
Výnimočná liečba na výnimky
Problémom HAE, tak ako u iných zriedkavých ochorení, je jeho včasný záchyt a nastavenie správnej, často život zachraňujúcej liečby. Záchvaty spojené s opuchmi cievneho pôvodu sú nepredvídateľné, ochorenie je preto veľmi nebezpečné. Vznikajú aj bez príčiny alebo ich môže vyvolať napríklad stres, ošetrenie u zubára, menštruácia, mierny úraz, chirurgický zákrok, bodnutie hmyzom a pod. Ak už opuch vznikne, bežná anti-alergická liečba na neho nezaberá. „Často sa stretávame s tým, že pacienti s HAE sú dlhé roky nediagnos-tikovaní alebo sú nesprávne diagnostikovaní. V klinickej praxi som sa neraz stretol s pacientmi, ktorí podstúpili zbytočné operačné zákroky, boli operovaní pre podozrenie na náhlu brušnú príhodu, intubovaní pre opuch hrtana, prípadne podstúpili celú sériu alergologických vyšetrení zameraných na nájdenie možnej príčiny opuchov, a to bez výsledku, čo pre nich môže niesť fatálne riziká," upozorňuje špecialista na hereditárny angioedém.
Neľahká cesta k diagnóze aj liečbe
A problematická je nielen cesta k správnej diagnóze, ale aj k liečbe ochorenia. Pacienti s týmto nezvyčajným ochorením, ktorí sú napokon úspešne liečení v špecializovaných Centrách pre hereditárny angioedém v Martine a Bratislave, musia spolu so špecialistami neraz bojovať za lieky, ktoré im pomáhajú. Aj menej nákladnú liečbu totiž zdravotné poisťovne schvaľujú na tzv. výnimky. „Niekoľko dní v týždni sa z nás stávajú úradníci. Pravidelne vypĺňame žiadosť a dúfame, že pacient dostane včas potrebnú liečbu. veríme však, že v blízkej budúcnosti sa pre našich pacientov stane dostupnou liečba na báze monoklo-nálnej protilátky, ktorú si po zaškolení môže pacient aplikovať podkožné aj sám, ako napríklad inzulín. Dnes, bohužiaľ, musíme liečiť pacientov napríklad podávaním ana-bolík v podobe mužských pohlavných hormónov, čo prináša mnohé nežiaduce účinky. Najmä na ženy vplýva táto forma liečby nepriaznivo. Pacienti s HAE zažívajú strach zo záchvatov opuchov, či zadusenia. Až u 40 % z nich sa vyskytuje depresia. Lacnejšia liečba preto neznamená vždy väčší prínos pre človeka, ani pre štát. Určite Je vhodné, aby sa pri schvaľovaní moderných liečebných postupov bral do úvahy vždy aj tzv. sociálny faktor," uzatvára profesor Miloš Jeseňák z Centra pre hereditárny angioedém v Martine.
HAE je geneticky podmienené ochorenie, ktoré sa vyskytuje u pacientov s poruchou génu, ktorý kontroluje krvný proteín, teda bielkovinu nazývanú Cl inhibítor. Práve on pomáha v tele človeka regulovať niektoré systémy a držať pod kontrolou viaceré signálne molekuly. Ak táto bielkovina chýba, dochádza k nadmernej tvorbe inej bielkoviny nazývanej bradykinín, ktorá následne vedie k opakovaného zvýšeniu priepustnosti cievnej steny a rozvoju opuchu vnútorných orgánov, kože, jazyka alebo tváre.
Zdroj: Nový Čas (Číslo: 63/2021, Ročník: 31)
