Čím nás ešte covid môže prekvapiť?
Uvidíme. Novými mutáciami, novými komplikáciami či následkami po prekonaní COVID-19. Čoraz viac sa o tom vie a hovorí, pretože doteraz sme riešili najmä akútny priebeh COVID-19 a jeho komplikácie, a momentálne už vieme, že významná časť pacientov má po jeho prekonaní rôzne následky, systémové prejavy, únavu, prejavy zo strany dýchacieho systému a podobne. Myslím si, že toto ochorenie nás ešte v mnohých aspektoch prekvapí. Jednak komplikácie po COVID-19 a druhá vec budú nové mutácie, účinnosť postinfekčnej imunity voči novým mutáciám, ako aj účinnosť očkovania voči novým mutáciám.
Objavili sa nejaké nové následky po prekonaní COVID-19? Prekvapilo vás niečo?
Veľmi často pozorujeme ťažký únavový syndróm, ktorý dostal rôzne pomenovania a je sprevádzaný rôznymi psychickými zmenami, niekedy sa označujú ako brain fog alebo mozgová hmla, človek sa cíti zvláštne, je zvláštne naladený. U dospelých je to najčastejšie výrazná únava, nevýkonnosť, zadýchavanie sa, pretrvávajúci kašeľ. Čo ma však prekvapilo u detí a čo sme nečakali a postupne sa to začalo objavovať, je multisystémový zápalový syndróm u detí známy pod skratkou MIS-C alebo PIMS. Šokovalo ma to, keďže vieme, že väčšina detí, a to až 90 - 97 percent, má asymptomatický priebeh covidu alebo s málo príznakmi, a ten syndróm, naopak, prebieha veľmi dramaticky, závažne a je extrémne dôležité na to myslieť a podať včas liečbu, aby sme tie deti zachránili a zabezpečili normálny zdravotný stav.
Koľko detí ste mali v nemocnici s týmto syndrómom?
Momentálne ich máme šesť. Viem, že kolegovia v Košiciach majú vyšší počet. Severné a východné Slovensko má týchto detí v porovnaní so západným Slovenskom zatiaľ asi najviac.
Koľko variantov COVID-19 ešte môžeme očakávať? Alebo je to ťažké odhadnúť?
To je veľmi ťažké povedať. Skôr by som odpovedal protiotázkou, prečo tie mutácie a vznik nových variantov vírusu prišli relatívne až tak neskoro. To je pri víruse veľmi zvláštne, lebo vieme, že každý vírus, ktorý sa šíri v populácii, má, poviem to tak poeticky, niekoľko túžob. Vírus „chce“ mutovať, aby sa rýchlejšie a lepšie šíril, on obvykle „nechce“ mutovať, aby bol smrtnejší, aby spôsoboval závažnejší priebeh, práve naopak, vírus chce, aby dokázal infikovať väčší počet ľudí a tým opäť podporil svoju schopnosť mutácie. Dnes sa už vie, že postinfekčná imunita, ktorá ostáva, je čiastočne ochrana aj proti novým mutáciám, a platí to aj pri prvých vakcínach, ktoré sme začali používať. I keď neviem predpovedať so stopercentnou pravdepodobnosťou, či nebude potrebné modifikovať mRNA vakcíny, ich zloženie a štruktúru, ak tých mutácií bude veľmi veľa a zásadne zmenia genotyp aj fenotyp vírusu. Dnes už vieme, že ak je človek zaočkovaný plnou dávkovou schémou, má vysokú hodnotu protilátok a ochranná schopnosť aj proti týmto novým mutáciám je celkom slušná, čo je dobrá správa. Samozrejme, aj medzi vakcínami môžu byť v tomto ohľade rozdiely.
Ktorý z existujúcich variantov vírusu je najnebezpečnejší?
Ťažko povedať, správy sú rôzne, musíme filtrovať, ktoré sú z vedeckých médií a ktoré sú skôr vedecko-populárne, kde sa často správy na prvý pohľad javia dosť dramaticky, ale keď človek ide do hĺbky, v konečnom dôsledku zistí, že to taká tragédia zatiaľ nie je. Čo sa týka vašej otázky, juhoafrický variant pôsobí odstrašujúcejšie. Ale nevieme jednoznačnejšie povedať, ktorá je letálnejšia, ktorá je smrtnejšia a ktorá nie. To, čo vieme, je, že všetky tieto mutácie zásadne zvyšujú infekciozitu a šírenie v komunite naprieč všetkými vekovými kategóriami. Niektoré z nich budú určite spojené aj so závažnejším priebehom. Navyše, v ostatných dňoch rezonujú informácie aj o tzv. česko-slovenskej mutácii, ktorú identifikovali naši vedci.
Momentálne je u nás najviac rozšírený britský variant vírusu, zasiahol najmä mladších ľudí a ľudí v strednom veku. Nemalo by MZ SR prehodnotiť očkovaciu stratégiu a spustiť očkovanie aj týchto ľudí?
Tu zohrávajú úlohu viaceré faktory, ale hlavná premenná v tomto prípade je, žiaľ, dostupnosť vakcín. Keby bolo na mne, určite by som privítal, aby sa očkovali aj ľudia v produktívnom veku a mladí ľudia, pretože to sú ľudia, ktorí sa vrátia do práce a opäť oživia ekonomiku. Najmä ak berieme do úvahy vysokú efektivitu očkovania, ktorá sa ukazuje ako naozaj dobrá a dnes je potvrdená už aj z praxe, napríklad z Izraela, kde vidíme, že plne očkovaní jedinci majú výbornú ochranu a infikovalo sa len veľmi málo ľudí, a aj tí mali vo väčšine prípadov asymptomatický priebeh. Tento týždeň vyšla ďalšia zaujímavá správa, a to z Británie, v skupine zaočkovaných dôchodcov dvoma dávkami schémy sa síce časť z nich infikovala, ale mali mierny priebeh. Je určite veľmi dobré, že sa začalo s očkovaním učiteľov.
Dá sa vysvetliť, prečo mutácie ohrozujú najmä mladších a zdravých ľudí, navyše často aj s rýchlym priebehom? Do nemocníc sa dostávajú aj tridsiatnici, ktorí športujú, nefajčia, sú zdraví.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že toto ochorenie funguje, žiaľ, podľa pravidla „hop alebo trop“. A spoliehať sa na to, že som mladší a budem mať mierny priebeh, nie je namieste. Aj my v nemocnici máme viaceré mladšie kategórie, ročníky 1970 či 1980, ktoré sa u nás ocitli s ťažkým zápalom pľúc, so systémovými prejavmi, s vysokou zápalovou aktivitou a nemali nejaké rizikové faktory. Rizikové faktory hrajú veľkú úlohu najmä u starších pacientov. Áno, ten vírus je momentálne kontagióznejší a infekčnejší a veľmi výrazne sa šíri aj v mladej populácii, tým však nechcem povedať, že britská mutácia častejšie postihuje iba mladších, ona ide naprieč všetkými vekovými kategóriami. A tým, že je infekčnejšia, logicky narastá počet chorých aj medzi mladými. A ocitajú sa aj u nás v nemocniciach, čo sme v prvej vlne až tak často nevídali. Na druhej strane treba povedať, stále platí, že najťažší a najkomplikovanejší priebeh majú až na pár výnimiek ľudia s rôznymi chronickými ochoreniami.
Na trhu máme zatiaľ tri registrované vakcíny. Ako ich hodnotíte z pohľadu imunológa?
Pre mňa ako človeka, ktorý sa zaoberá očkovaním dlhé roky a realizuje očkovanie v rôznych rizikových a špeciálnych situáciách, sú tieto nové vakcíny veľmi fascinujúce. Ich celkový koncept, dizajn, aj mechanizmus imunitnej odpovede, ktorá sa po aplikácii týchto vakcín rozvíja. Pre mňa je to zásadná prelomová udalosť aj z pohľadu budúcnosti, keď v tomto kvázi masovom očkovaní budeme jasne vedieť určiť jednak účinnosť týchto vakcín, ale dokážeme aj ich bezpečnosť, čo si myslím, že s veľkou pravdepodobnosťou dokážeme. Pretože pri takom obrovskom počte ľudí a pri častom hlásení a detailnom monitorovaní nežiaducich účinkov nejaké zásadné varovné príznaky zatiaľ nevyskočili. Samozrejme, systémové nežiaduce účinky treba detailne došetriť a odsledovať. Takto sa budeme aj v budúcnosti vedieť pragmatickejšie a flexibilnejšie postaviť k novým infekciám, ktoré sa môžu objaviť a ktoré sa určite objavia. Pre mňa sú veľmi zaujímavo vymyslené najmä mRNA vakcíny, ktoré sa skúmali už v časoch iných ochorení vrátane MERS a SARS, i keď tieto epidémie sa skončili relatívne rýchlo, ako prišli, tak aj odišli, aj keď sporadicky sa stále môžu ojedinelé prípady infikovania týmito vírusmi objaviť. Je jasné, že prídu vakcíny, ktorú budú podjednotkové, inaktivované a podobne, ale práve ten revolučný rýchly nástup mRNA vakcín dáva veľkú nádej, že v budúcnosti budeme vedieť takto zvládnuť aj iné ochorenia či infekcie a na základe skúseností s týmto ochorením aj skôr zareagovať, aby to neprerástlo do toho, čo je teraz. Nepoznám infekčné ochorenie, ktoré by bolo tak klinicky variabilné a zároveň už aj detailne preskúmané, aj keď stále ešte o ňom veľa nevieme, ten nárast publikácií a vedeckých reportov je taký exponenciálny, čo sme nezažili pri žiadnej infekcii. A tým, že je to globálna pandémia, to ochorenie je detailne preskúmané z rôznych strán, epidemiologických, virologických, infektologických, napokon aj imunologických a vakcinologických. Napriek tomu, že prinieslo mnohé negatíva, stále si myslím, že tento vírus spoločnosť, ale aj zdravotné systémy, vedcov, lekárov, výskumníkov a napokon aj farmaceutický priemysel mnohým veciam naučí.
Veľa sa teraz hovorí o očkovacej vakcíne Sputnik V z Ruska, Maďarsko ho u seba zaregistrovalo napriek tomu, že od EMA v Európe stále nemá zelenú. Očkovali by ste Sputnikom?
Môžem pokojne zopakovať to, čo som povedal pred pár mesiacmi, keď sa začali objavovať informácie o Sputniku. Medicína a veda nemajú hranice, nie sú politicky viazané, teda aspoň by nemali byť. Keď sa začali objavovať údaje o rôznych typoch vakcín, dnes ich je v skúmaní vyše 240 vrátane vakcíny, ktorá je vyvíjaná v rámci SAV, ktorá z pohľadu svojho konceptu vyzerá veľmi zaujímavo, pre mňa bola fascinujúca práve skupina vakcín na báze nukleových kyselín, teda mRNA vakcíny. Sú tu aj tzv. vektorové DNA vakcíny, teda vakcíny, ktoré využívajú nosič, iný nekoronavírusový vírusový nosič, ktorý do nášho tela dopravuje genetickú informáciu, a následne dôjde k prepisu S proteínu a tvorbe imunitnej odpovede. Aj medzi jednotlivými vakcínami na báze vektorov sú veľmi veľké rozdiely, či už v type použitého nosiča, alebo rozdiely charakteru imunitnej odpovede, ale rozdiely sú aj v účinnostných dátach, čo si určite všimli viacerí. Vakcíny sa v tomto líšia pomerne výrazne, niektoré majú okolo 60-percentnú účinnosť, iné vyše 90-percentnú účinnosť. V každom prípade, chcem zdôrazniť, že všetky vakcíny majú vysokú účinnosť proti závažným formám ochorenia.
Očkovali by ste teda?
A čo sa týka Sputnika, ak nebudem brať do úvahy, že ide o vakcínu z Ruska, kde by človek mohol mať hypotetické a „reflexné“ pochybnosti o rôznych aspektoch jej vývoja a klinického skúšania, čo v tomto prípade by som asi nemal, je tá vakcína veľmi zaujímavo vymyslená. Na rozdiel od vakcíny od AstraZeneca alebo iných vektorových vakcín, ktoré využívajú nehumánne vírusy, pri Sputniku ide v podstate o dva druhy vakcín. Prvá dávka využíva iný vektorový nosič, adenovírus 26, a druhá dávka zase adenovírus 5. Principiálne sú oba tieto vektory rozdielne, čo ako keby odstraňuje riziko, že ak dáte druhú dávku, už v rámci tej prvej odpovede sa vytvorili protilátky proti nosiču a tie vám budú inhibovať druhú dávku. Ako hovorím, pre mňa je tá vakcína vymyslená zaujímavo, napokon treba objektívne priznať, že majú publikácie v prestížnom časopise The Lancet, čo je momentálne top v medicínskych časopisoch, a nielen čo sa týka hodnoty publikácie, ale aj celého komplikovaného recenzného procesu. A kto z nás publikoval v takýchto časopisoch, veľmi dobre vie, okrem faktu, že sú vysoko impaktované, aj o zložitom a prísnom recenznom procese. V tomto teda táto vakcína nezaostáva za inými, ktoré už používame, má publikácie v rovnako prestížnych renomovaných časopisoch a účinnosť je veľmi zaujímavá, dokonca oveľa vyššia ako pri niektorých iných vektorových vakcínach.
Ak by ste si mali vybrať, dali by ste sa zaočkovať skôr Sputnikom alebo AstraZenecou?
Ja by som sa skôr dal zaočkovať mRNA vakcínou, ktorou som aj zaočkovaný. Na základe účinnostných dát by som sa skôr dal zaočkovať asi Sputnikom. Ale je to skôr taká pocitová záležitosť na základe tých čísel, ktoré boli publikované. Pre mňa je to však už irelevantné, keďže už som zaočkovaný. V každom prípade, v tomto kontexte dostupnosti vakcín je však každá podaná vakcína dobrá a vítaná, bez ohľadu na jej druh či značku.
Všetky vakcíny, ktoré sú zatiaľ registrované, sú pre ľudí nad 18 rokov, ani jednou sa neočkujú deti. Pritom mutácie začínajú ohrozovať aj ich, navyše, deti sú často prenášačmi. Nie je už čas, aby sa začali vyvíjať aj vakcíny pre deti? Alebo sa už na tom pracuje?
Áno. Na spresnenie, vakcína od firmy Pfizer bola skúmaná od 16 rokov, u nás sa z rôznych dôvodov používa od 18 rokov. Viaceré firmy už ohlásili klinické skúšky vakcín aj u mladších, aj vzhľadom na to, že deti sa môžu podieľať na šírení vírusu. Momentálne dáta z klinického skúšania naznačujú pomerne presvedčivo, že okrem prevencie symptomatického ťažkého priebehu covidu budú mať tieto vakcíny pravdepodobne aj preventívny vplyv na prenos ochorenia a infekciozitu jedinca. Určite vítam, že vakcíny sa budú vyvíjať aj pre deti. Navyše vieme, že detský imunitný systém je veľmi flexibilný, veľmi dobre adaptabilný, aj medikom vysvetľujem, že detský a mladý imunitný systém má obrovskú snahu spoznávať a učiť sa. Navyše deti netrpia na mnohé iné komplikujúce chronické ochorenia, ktoré môžu limitovať podanie vakcíny.
O akom veku hovoríme?
Tak ako to býva aj pri skúmaní farmakoterapie, teda 12 rokov a vyššie, prípadne šesť a vyššie. Predpokladám, že ako posledná veková kategória, ak vôbec, budú deti predškolského veku. Niektoré firmy už ohlásili klinické skúšanie u adolescentov, prípadne detí v školskom veku.
Môže deti pred covidom chrániť napríklad vakcína proti pneumokokom, ktorá patrí medzi povinné očkovanie?
To nie. U detí má COVID-19 obvykle asymptomatický alebo mierny priebeh, skôr vieme hovoriť o pozitivite SARS-CoV-2, lebo COVID-19 je už klinicky prejavené ochorenie. Sú rôzne teórie, ktoré sa to snažili vysvetliť, či už je to iná reaktivita imunitného systému, alebo iná kontrola zápalovej odpovede. Alebo či je za tým fyziologická lymfocytóza, čiže prirodzene vyšší počet bielych krviniek a lymfocytov u detí, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri ochrane proti COVID-19. Prípadne či je to už premorenosť detskej populácie inými typmi koronavírusov a istým spôsobom skríženej ochrany proti tomuto koronavírusu, alebo či to je tzv. heterológny efekt vakcinácie a iných očkovaní. Vieme, že gro vakcín sa aplikuje v prvých rokoch života, každá z nich vedie k niekoľkým typom imunitnej odpovede, to, čo je asi najznámejšie, je tvorba špecifických protilátok a tvorba špecifickej bunkovej imunity. To, čo vieme, že vakcíny robia, a to je relatívne nedávna záležitosť, sú aj zmeny v oblasti vrodenej imunity. Tieto zmeny sa nazývajú trénovaná imunita a tie pozostávajú v preprogramovaní alebo vo zvýšení efektivity nešpecifických protiinfekčných obranných mechanizmov, to znamená, že po očkovaní niektorými vakcínami, okrem toho, že sa vyvinie špecifická imunitná odpoveď, tak sa môže objaviť aj zvýšená a rýchlejšia tvorba napríklad interferónov, ktoré potom môžu nepriamo chrániť pred niektorými inými infekčnými chorobami. Je na to veľa teórií, ale nemôžeme povedať, že by pneumokokové očkovanie jasne chránilo proti COVID-19. Hoci sú práce, ktoré naznačujú čiastočný nepriamy ochranný vplyv napr. očkovania proti chrípke. Čo však môžeme povedať, deti zaočkované proti pneumokokom, ale aj dospelí chronicky chorí pacienti majú ochranu napríklad pred potenciálnou bakteriálnou komplikáciou covidu.
Vy pracujete na pracovisku pre zriedkavé choroby. Do akej miery sú ohrození pacienti s týmito ochoreniami?
Vzhľadom na to, že medzi zriedkavé choroby patrí asi šesťtisíc rôznych jednotiek, je to vysoko individuálne a závisí to od typu ochorenia, od jeho mechanizmu, závažnosti, pridružených komplikácií, stupňa klinickej kompenzácie a podobne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že pacienti s ťažkými poruchami imunity nemajú vyššie riziko komplikovaného priebehu, paradoxne, lebo u nich tá zápalová odpoveď často nie je taká efektívna, čo ich chráni pred treťou hyperinflamačnou fázou covidu.
A čo napríklad pacienti s hereditárnym angioedémom, teda vrodenou poruchou imunity?
Hereditárny angioedém síce patrí medzi vrodené poruchy imunity a má svoje špecifické postavenie, ale u týchto pacientov nepozorujeme zvýšené riziko infekčných ochorení. Nemajú ani vyššie riziko covidu, ale ak ho dostanú a vieme, že je to dominantný respiračný infekt, môže u nich viesť k provokácii záchvatov v oblasti dýchacích ciest. Určite preto odporúčam týchto pacientov očkovať, samozrejme, nie počas akútneho záchvatu angioedému. A pevne verím, že budú očkovaní v prvých líniách, aby sme ich chránili pred hrtanovým záchvatom alebo dokonca zadusením.
Spomínali ste, že ľudia, ktorí prekonali COVID-19, majú istý čas určitú hladinu protilátok. Nestačilo by týchto ľudí zaočkovať len jednou dávkou, keďže už nejaké protilátky majú?
Zatiaľ také odporúčanie nie je, stále platí, že po prekonaní COVID-19 nemáte zaručenú stopercentnú ochranu na dlhé obdobie, aj keď platí, že u podstatnej časti pacientov bude postinfekčná imunita. Ochrana bude opäť závisieť od toho, aký rozsah genetických zmien budú prinášať nové genetické varianty vírusu. Ale zatiaľ platí pravidlo, že ak pacient prekonal COVID-19, mal by na zabezpečenie plnej ochrany byť očkovaný plnou očkovacou schémou konkrétnej vakcíny. Postupne sa objavujú správy, že u pacientov po prekonaní COVID-19 je imunitná odpoveď po očkovaní dynamickejšia, výraznejšia, dosahujú vyššie hodnoty protilátok, čo môže mať viaceré pozitívne dosahy. Zároveň sa môžu u týchto jedincov častejšie vyskytnúť niektoré vedľajšie príhody, ako horúčka, prechodná únava, bolesti svalov, ktoré sú však prechodné a odznievajú pomerne rýchlo. Niektoré práce naznačujú, že u pacientov, ktorí prekonali COVID-19, bude možno pri niektorých typoch vakcín stačiť len jedna dávka, ale zatiaľ takéto odporúčania oficiálne nie sú.
Hviezdou internetu v posledných dňoch je ivermektín, ľudia ho vo veľkom zháňajú a zásobujú sa, často aj z „pofidérnych“ zdrojov. Mal by sa dostať do rúk ľuďom na domáce liečenie?
Myslím si, že ambulantná liečba je určená pre pacientov s miernymi alebo ľahkými klinickými príznakmi a liečba by mala pozostávať z vitamínov, minerálov, prípadne z niektorých prírodných fytofarmák, ktoré majú potenciálny efekt aj na koronavírusovú infekciu. V každom prípade, u pacienta, u ktorého sa klinický obraz rozbieha, začínajú sa objavovať stredne ťažké príznaky a podobne, by liečba mala byť určite v rukách lekára. V prípade ivermektínu určite nepoviem, že ten liek nemôže fungovať alebo že by nebol zaujímavý. Sú mnohé nádejné dáta aj štúdie, i keď rôznej kvality - treba reálne priznať, že nie všetky, ktoré boli publikované, majú požadovanú kvalitu na to, aby sme odporučili použitie tohto prípravku -, ale pred jeho masovým použitím by som mal rešpekt. Nemáme odsledovanú jeho bezpečnosť, nežiaduce účinky, nemáme jasne definované, v akom štádiu COVID-19 by sa mal použiť, či hneď ako preventívne použitie, alebo pri miernych príznakoch, alebo stredne ťažkých. Každý z nás privíta, keď sa objaví liek, ktorý bude lacný a efektívny a ktorý bude použiteľný u väčšiny pacientov. Nie som odporca týchto liekov, ale skôr som opatrný a pragmatik, lebo vždy musíme povedať aj to B. Teda nielenže liečime účinne, ale že liečme aj bezpečne. Aj keď tých prác stúpa. Zoberme si kolchicín, ďalšiu veľkú „hviezdu“, už je schválená ministerská výnimka na hromadný dovoz istého objemu balení lieku práve pre pacientov s covidom.
A aký máte názor na tento liek?
Pre mňa je to skôr vystrašujúce, pretože to je liek, ktorý používame pri liečbe niektorých zriedkavých ochorení či reumatických ochorení a, bohužiaľ, už teraz nie je dostupný pre tých pacientov a oni inú alternatívu nemajú. Navyše je to liek, ktorý má síce zaujímavé protizápalové účinky, ale pri kolchicíne dodnes nevieme presne, aký mechanizmus pôsobí. Áno, vieme, že je to tzv. mitotický inhibítor, že zastavuje tvorbu niektorých prozápalových cytokínov, ale nevieme akým presným mechanizmom. Kolchicín sa dlhé roky používa v reumatológii, napríklad pri liečbe dny, kardiológovia ho napríklad používajú pri rekurentnej perikarditíde. My ho používame v liečbe familiárnej stredomorskej horúčky, možno si niekto povie, načo rozprávať o týchto pacientoch, ale tých pacientov je na Slovensku skoro sto a nemajú inú alternatívu liečbu. Máme teda indikácie, pri ktorých sa kolchicín používa a nemáme iné alternatívy, a je to liek, ktorý má navyše relatívne úzke terapeutické okno a relatívne častý výskyt nežiaducich účinkov vyplývajúcich z jeho potenciálnej toxicity. Už pri nízkych či stredných dávkach reaguje časť pacientov závažnými nežiaducimi účinkami zo strany tráviaceho traktu zvracaním, hnačkou alebo zo strany svalov slabosťou a podobne. Takže bol by som opatrný. Uvidíme, čo prinesie čas, stále hľadáme, čo príde, objavujú sa nové antivirotiká, monoklonálne protilátky, objavujú sa rôzne perorálne lieky. Aj teraz bol z Izraela publikovaný report o veľmi nádejnej liečbe, založenej na vysoko imunologickom mechanizme, ktorou zachránili podstatnú časť kriticky chorých pacientov, a to na základe inhalačného použitia molekuly CD24 pomocou exozómov. Ale opäť, sú to prvé dáta, musíme počkať, akým smerom liečba pôjde. Každý z nás privíta, ak sa nájde lacný liek na perorálne použitie pre väčšinu pacientov, budeme všetci nadšení. Zatiaľ by som bol opatrný vo vyjadrení, či je týmto liekom ivermektín, a mal by byť aplikovaný po konzultácii s lekárom. V žiadnom prípade nie paušálne tak, že si ho veľa nakúpime a budeme ho používať.
A objednávať si ho napríklad z Indie, lebo aj odtiaľ sa už objavila zásielka...
Veľký problém je, že ho každý chce. Vydaná ministerská výnimka síce umožňuje jeho podanie v indikácii covidu, ale aj v tej ministerskej výnimke je napísané, ako aj pri iných liekoch používaných off label, že za nežiaduce účinky a dôsledky takejto liečby je zodpovedný indikujúci lekár. A to nikto z tých, ktorí sú hrdinovia a dávajú rôzne stanoviská na Facebook v zmysle, že my tu neliečime pacientov, ako máme, nikto z nich tú váhu nebude niesť. Ale budú ju niesť lekári, ktorí budú liek podávať. Ak sa u pacientov objavia závažné nežiaduce účinky, tak za ne bude zodpovedný práve ošetrujúci lekár.
